Atmosféra

 

Atmosféra je plynný obal Zeme, ktorý siaha od zemského povrchu do výšky niekolko desiatok tisíc kilometrov. Atmosféra v prevažnej miere so Zemou rotuje. Oddeluje zemský povrch od medziplanetárneho priestoru, v jej spodných vrstvách sa odohrávajú všetky meteorologicé javy. Je zdorojm kyslíku, chráni zemský povrch pred kozmickým žiarením, slnečným ultrafialovým žiarením aj pred silnými výkyvmi teploty vzduchu. Bez atmosféry by sa na Zemi nešíril zvuk, prechod medzi dňom a nocou by bol okamžitý, obloha by bola absolútne čierna a teplota vzduchu by sa pohybovala v rozmedzí od viac ako 100 stupňov Celzia cez deň až -100 stipňov Celzia v noci.

Zloženie atmosféry:

  • 78% dusík
  • 21% kyslík
  • 1% iné plyny

Delenie atmosféry

Zemskú atmosféru môžeme podľa rôznych hľadísk deliť na vrstvy, ktoré sa líšia svojimi fyzikálnymi alebo chemickými vlastnosťami. Najdôležitejšie sú delenia atmosféry podľa rozloženia teploty vzduchu s výškou, podľa chemického zloženia (homosféra, heterosféra), koncentrácie elektrónov (neutrosféra,ionosféra) a podľa vzájomného posobenia so zemským povrchom (prízemná medzná vrstva, medzná vrstva, volná atmosféra).

Delenie atmosféry podla zmien teploty vzduchu s výškou

Vrstva Stredná výška hraníc Prechodná vrstva
Troposféra 0-11 Tropopauza
Stratosféra 11-50 Stratopauza
Mezosféra 50-80 Mezopauza
Termosféra 80-800 Termopauza
Exosféra 800-viac  

 


Troposféra - najspodnejšia čast atmosféry siahajúca priemerne do výšky 11 km ( zavisí od ročného obdobia, poveternostnej situácií, a oblasťou). Pre troposféru je charakteristický úbytok teploty priemerne o 0,65°C na 100 m výšky.

Stratosféra - vrstva siahajúca asi do cca 50 km. Je pre ňu charakteristické hlavne horizontálne prúdenie vzduchu. V jej spodnej vrstve sa do výšky cca 20-25 km teplota nemení (izotermia), a potom ďalej vyššie rastie (inverzia) až na 0°C k hraniciam stratopauzy. Tento vzostup teploty je spôsôbený koncentráciou ozónu, ktorý pohlcuje ultrafialové žiarenie a ohrieva okolie. Oblasť zvýšenejj koncentrácie ozónu sa nazýva ozónosféra.

Mezosféra - vrstva približne od 50 do 80 km nad zemou. Nad výškou 50 km teplota opäť klesá na cca -93°C. V blízkosti mezopauzy sa niekedy v lete pozorujú tzv. svetielkujúce alebo striebristé oblaky s veľmi jemnou štruktúrou.

Termosféra - vrstva nad 80 km nad zemou v ktorej sa ešte vyskytuje polárna žiara. Nepretržite rastie teplota až na hodnoty vyššie ako 1000°C. Vyznačuje sa veľkou elektrickou vodivosťou kvôli množstvu nabitých častíc.

Exosféra - vonkajšia vrstva atmosféry. Plynné častice sa v nej môžu pohybovať ohromnými rýchlosťami.